Máloktorý šľachtický uhorský rod sa mohol pochváliť toľkými schopnými veliteľmi ako bol rod Pálfiovcov. Po štúdiách vo Viedni a v Parme vstúpil v roku 1681 ako osemnásťročný dobrovoľník (volontér) do pešieho pluku Neuburg, ale ešte v tom istom roku prestúpil v hodnosti korneta do kyrysníckeho pluku Jána Karola Pálfiho, s ktorým sa v roku 1683 zúčastnil na oslobodení Viedne a na ďalších ťaženiach proti Turkom. V roku 1684 bol povýšený na rotmajstra a zúčastnil sa na obliehaní a dobytí Pešti. Vo svojich 25 rokoch sa stal majiteľom pluku. Vo vojne o falcké dedičstvo sa vyznamenal pri pevnosti Philippsburg.
V roku 1693 bol Ján Pálfi povýšený na generála (General – Feldwachtmeister). V tom istom roku bol postavený pred vojenský súd, kvôli tomu, že pri pištoľovom súboji smrteľne zranil princa Jána Fridricha Württemberského, no vzápätí bol obžaloby zbavený. V roku 1700 bol povýšený do hodnosti poľného podmaršala a stal sa majiteľom kyrysníckeho pluku Gondola. Najvyššiu hodnosť cisárskeho maršala dosiahol v roku 1709, vo veku 46 rokov. Vyznamenal sa aj v povstaní Františka II. Rákociho, keď porazil kurucov pri Budmericiach, Červenom Kameni, Veľkom Mágri a o ich porážku sa zaslúžil aj v bitke pri Trenčíne. V poslednej fáze povstania bol dokonca vymenovaný za vrchného veliteľa cisárskych vojsk. Vo vojne proti Turkom, ktorá začala v roku 1716, bojoval ako veliteľ jazdectva pod hlavným velením Eugena Savojského. Vyznamenal sa najmä pri Petrovaradíne, Temešvári a v auguste 1717 v bitke pri Belehrade, kde bol zranený a zahynul tu aj jeho syn Ján. Mimo vojenských funkcií sa vyznamenal ako vynikajúci diplomat a zastával aj rôzne funkcie v správe Uhorského kráľovstva. V roku 1740 sa stal nositeľom Radu zlatého rúna, ktorý existuje od roku 1430 a patrí k najslávnejším kontinentálnym rytierskym radom pretrvávajúcim až dodnes. V roku 1741 sa stal uhorským palatínom a v roku 1742 hlavným veliteľom cisárskych vojsk v Uhorsku. Ján Pálfi patril medzi najschopnejších vojvodcov prvej tretiny 18. storočia a za svojho života slúžil 4 habsburským panovníkom. Zomrel roku 1751 v Bratislave, kde ho pochovali v Dóme sv. Martina.
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
Zjistit více